Pred tým ako idete riešiť váš web, si musíte položiť otázku: “aký web to vlastne bude?” Bude to eshop, prezentačný web, blog alebo magazín? Každý web má totiž iné požiadavky.
Zatiaľ, čo pri magazíne budete publikovať každý deň, na blogu tak často publikovať nebudete. Ak budete publikovať dajme tomu raz týždenne a budete tam mať iba stránku s článkami, bio a kontakt, požiadavky pre server nebudú vysoké. Ak však chcete prezentačný web pre firmu, budete potrebovať väčšiu kapacitu, pretože aj samotné funkcie webu budú mať určité požiadavky.
Pri eshope budete potrebovať miesta viac. Do úvahy musíte vziať aj to, koľko produktov tam bude, koľko variácií budete mať, alebo či to bude prepojené s platobnou bránou a podobne. Pri weboch záleží aj na tom, čo všetko chcete aby váš web vedel, pretože čím viac funkcií chcete na webe mať, tým väčšia bude aj záťaž na server.
Podľa týchto kritérií si potom treba pripraviť prostredie, v ktorom budete web tvoriť. Ak by ste si takéto prostredie náhodou nepripravili, dá sa to upraviť aj časom, no bude vás to stáť čas.
Prvá vec je samotný WordPress, ktorý má tiež serverové požiadavky, ktoré je nutné splniť. Staršie WordPressy bežia na starších nastaveniach serveru, napríklad na PHP verzii. Nový WordPress však odporúča mať určité PHP hodnoty a databázu, aby váš web fungoval tak, ako má.
To isté platí aj o téme, ktorú používate. Robustnejšie témy, ktoré majú viac funkcií, si tiež pýtajú vlastnú porciu serverových zdrojov. Ďalším kritériom je, že keď sa WordPress, téma alebo pluginy aktualizujú a majú napríklad aj novú funkcionalitu, tak si pýtajú čím ďalej, tým viac miesta alebo novšie serverové nastavenia.
Takisto pluginy majú svoje požiadavky. Keď sa aktualizujú alebo zlepšujú, začnú zaberať viac miesta.
Akonáhle máme aj väčšiu návštevnosť na stránke, tak si to pýta úplne iné serverové nastavenia a s tým spojené aj pluginy, alebo iné špeciálne riešenie, na ktoré už budete potrebovať programátora.
Aktuálne požiadavky WordPressu môžete nájsť aj na samotnej WordPress stránke. V čase písania tejto knihy to je verzia PHP 7 a vyššie.
Ďalšou požiadavkou je databáza MySQL 5.6 alebo vyššia. Pokiaľ nie je dostupná MySQL, musíte použiť MariaDB 10.0 alebo vyššie.
Takisto musíte mať certifikát HTTPS. Pokiaľ ho nemáte, znižuje to dôveryhodnosť stránky, a ani WordPress nebude fungovať tak, ako má.
Pri PHP nastaveniach existuje niekoľko konštánt, ktoré treba nastaviť. Jednou z nich je aj PHP max vars. Je to maximálny počet premenných, ktoré môže váš server použiť pre jednu funkciu. Servery majú zo základu nastavenú hodnotu 1000. Pre správne fungovanie vašej stránky však odporúčam túto hodnotu nastaviť na 5 000. Ak je hodnota príliš nízka, môžu sa vyskytnúť problémy, ako sú stratené údaje v rámci témových nastavení alebo strata widgetov. Pokiaľ však hovoríme o eshope, túto hodnotu môžete pokojne nastaviť aj na 10 000.
Druhou konštantou, ktorú je potrebné nastaviť je PHP max execution time. V predvolenom nastavení je maximálny čas vykonávania PHP skriptov nastavený na 30 sekúnd. To znamená, že ak skript beží dlhšie ako 30 sekúnd, PHP zastaví skript a nahlási chybu. Max execution time by mal byť pri prezentačných weboch aspoň 180 sekúnd a pri eshopoch aspoň 300 sekúnd.
Pozor však na lacné hostingy, ktoré majú často túto hodnotu obmedzenú na 60 až 90 sekúnd. Keď bude váš web väčší a robustnejší, môže sa stať, že zálohovanie bude trvať extrémne dlho, alebo pokiaľ by ste chceli obnoviť web zo zálohy, tak to vôbec nebude možné, pretože ten čas je príliš krátky na to, aby sa to stihlo obnoviť.
Ďalšou premennou je PHP memory limit, ktorý je štandardne nastavený na 128MB. Pri menších weboch vám 128MB bude stačiť, no ak máte už vyššiu návštevnosť, odporúčam túto hodnotu nastaviť na 256MB. Pri eshopoch vám odporúčam začať rovno na 256MB a ak máte už viac produktov, funkcionalít a vyššiu návštevnosť, budete potrebovať prejsť na 512MB. Ak je váš Eshop už naozaj veľký, budete potrebovať prejsť zo zdieľaného hostingu na VPS a tam už si objednáte toľko pamäte RAM, koľko budete potrebovať.
Je to hodnota, ktorá určuje akú môžu mať články, reps. stránka veľkosť. Ak by ste napríklad mali článok, kde by ste dali 300 fotografií o veľkosti 1 MB, tak by vám to nevošlo, pokiaľ by ste túto konštantu nenastavili dosť vysokú. Modul nahrávania obmedzuje veľkosť jednej prílohy na veľkosť menšiu ako post_max_size alebo upload_max_filesize. Predvolené hodnoty PHP pre post_max_size sú 8 MB.
U nás v BugesWebe to štandardne nastavujeme na minimálne 48MB, optimálne na 96MB. Záleží najmä od toho, čo všetko sa na webe bude publikovať. Ak sú to jednoduchšie články, táto hodnota môže byť kľudne 16MB. Keď už píšete dlhšie články, kde je viac obrázkov, prípadne tam pridávate PDF súbory, tak aspoň 48MB.
Ak by ste chceli na web nahrať zálohu, ktorá má 70 MB alebo 150 MB, tak musíte mať túto hodnotu správne nastavenú, inak ju nebudete vedieť na web nahrať. Zo základu je maximálna veľkosť odovzdaného súboru najčastejšie nastavená na 16 MB. Ak budete chcieť tento limit zmeniť, zmeňte príkaz upload_max_filesize.
Pri starších weboch odporúčam nainštalovať plugin UpDraft a pozrieť si v tabe kolónku “advanced.” Pri novších weboch, kde je WordPress vo verzii 5.0 a vyššie nájdete v sekcii nástroje časť, ktorá sa volá ”site health,” teda zdravie webovej stránky. Tam sa prekliknete na TAB – informácie, kde máte 2 časti. V prvej je server a v druhej databáza, kde si môžete zistiť všetky tieto dôležité veci.
Dá sa tam zistiť aj kopec ďalších dôležitých informácií. Napríklad tam nájdete aj to, či sa niektoré časti na FTP dajú zapisovať alebo nie. Ak by ste tam napríklad mali UpDraft, ktorý ukladá zálohy a náhodou by sa stalo, že niektoré priečinky by neboli zapisovateľné, mohlo by sa stať, že ani UpDraft by nebol schopný tieto súbory zapísať. Práve toto dokážeme už vopred odhaliť.
Je na to niekoľko spôsobov, ktoré sa líšia od toho, aký hosting používate. Prejdeme si 4 najpoužívanejšie, v takom poradí, v akom je to najjednoduchšie.
Niektoré hostingové spoločnosti to už zakomponovali priamo do svojej admin sekcie, to znamená, že ak prídete napríklad na websupport alebo webglobeyegon, otvoríte si tam svoj web, resp. svoj hosting, kde si viete pozrieť php nastavenia, o ktorých sme hovorili vyššie. Tam ich už potom viete nastaviť tak, ako potrebujete.
Toto je najoptimálnejšia cesta, pretože je najviac používateľsky prívetivá a dá sa najľahšie nastaviť. Môžete si to urobiť buď na vlastnú päsť, alebo ak s tým nemáte moc skúseností, odporúčam otvoriť si livechat a komunikovať so supportom, ktorý vám už povie kde, čo a ako, aby ste niečo nenastavili nesprávne alebo si dokonca nezrušili vlastný web.
Druhá možnosť je napísať tieto hodnoty do priečinku “wp-config”. Je to súbor, ktorý rozhoduje o tom, aké nastavenia vám vo WordPresse budú fungovať. Je to veľmi populárna metóda, akurát je nutné vedieť pracovať s FTP. Taktiež potrebujete poznať jednotlivé príkazy, ktoré je nutné tam zapísať tak bezpečne, aby vám nespadol web. Niekedy stačí len to, že vynecháte jednu bodkočiarku a môžete zhodiť celú webstránku.
Podobne ako pri FTP to funguje aj cez súbor php.ini, kde sa zapisujú všetky konštanty, ktoré chcete upravovať. Opäť je však nutné vedieť pracovať s FTP, resp. mať stiahnutý program na jeho úpravu. Takýmto programom môže byť napríklad Total Commander alebo FileZilla. Ďalej budete potrebovať program, ktorý vám súbor typu .ini dokáže otvoriť. Štandardne to dokáže napríklad aj NotePad vo windowse, ale určite je lepšie použiť na to nejaký šikovnejší program.
Štvrtou najčastejšou metódou je zapísať príkazy do súboru .htaccess. Opäť je to však veľmi dôležitý súbor, ktorý sa nachádza na FTP, čiže je nutné mať program a vedieť pracovať s FTP.
Častokrát keď sa zapisujú príkazy do .htaccess budú od vás niektoré hostingy vyžadovať reštart php, aby sa zmeny prejavili.Takéto zmeny sa môžu prejaviť v rozmedzí od 10 do 60 minút. Záleží od hostingovej spoločnosti.
Pri novom webe, ešte pred jeho samotným založením si tieto veci môžete nastaviť dopredu. Najdôležitejšie zo všetkého je správne nastavenie databázy.
Raz, ak už máte web zabehnutý, môže sa stať, že si to bude vyžadovať migráciu, ktorú nie každý dokáže urobiť. Preto vám odporúčam vopred si tieto veci nastaviť a potom rovno pracovať s webom a venovať sa dôležitejším veciam, či už tvorbe obsahu, dizajnovaniu alebo inštalácie rôznych funkcionalít.
Ak už však máte zabehnutý web, je dôležité pristupovať k tomuto opatrnejšie. Ak je pravidelne aktualizovaný, dá sa to nastaviť bez problémov takmer bez zmeny. Ak však napríklad téma, pluginy alebo WordPress neaktualizujete pravidelne, môže sa stať, že ak napríklad prekliknete staršie php na novšiu verziu, nie všetko bude kompatibilné, a niektoré veci vám to rozbije, prípadne úplne zhodí web. Preto odporúčam pri zabehnutom webe tieto veci nastavovať postupne a testovať.
V priebehu času to odporúčam riešiť podobne. Jednak pravidelne aktualizovať WordPress aj tému, či už je platená, alebo zdarma a taktiež sledovať, ako váš poskytovateľ hostingu zlepšuje svoju infraštruktúru. Či má nové php súbory, pretože ak už existuje php 7.4 a váš poskytovateľ poskytuje iba verziu 7.0, nie je to úplne dobré a oberá vás to o výkon.
Každou novou verziou je web rýchlejší, zabezpečenejší a lepšie funguje. V priebehu času je potrebné toto sledovať a ideálne tieto veci pravidelne aktualizovať. Aj na základe toho, či sa váš web zväčšuje, či máte vyššiu návštevnosť, či napríklad niečo sa nespomaluje alebo niektorá funkcionalita nevypadáva.
Toto sú veci, ktoré treba neustále sledovať, aby bol váš web rýchly, zabezpečený, zálohovaný a aby fungoval tak, ako má.
Ak sa chcete radšej venovať obsahu vašej stránky, alebo vášmu podnikaniu a technickú časť chcete mať zabezpečenú, nechajte to na nás v BugesWebe. Spravujeme viac ako 50 klientkych webov a eshopov. Pozrite si našu ponuku na servis webov a vyberte si tú najvhodnejšiu pre vás.